Úvodná stránka > História > História Zámku v Hlohovci

Monumentálny barokový zámok na strategicky významnom mieste na úpätí južného výbežku Považského Inovca, na vyvýšenej terase nad údolím Váhu, výrazná dominanta mesta.

História:
Na mieste dnešného zámku (podľa niektorých kaštieľa) stál pôvodne Hlohovský hrad, listinne doložený 1113; postavili ho na starom slovanskom hradisku. Strategicky dôležitý strážny hrad bol v 12.-13. storočí sídlom hradného županstva. Od 1275 patril Abovcom, po smrti Abu Krásneho - (1312) prechodne Matúšovi Čákovi, 1349-1524 bol v držbe Ujlakyovcov, v 15. storočí sa stal sídlom husitov, 1524-1636 bol v rukách Thurzovcov. Gróf Alex Thurzo založil blízko hradu v 16. storočí evanjelickú latinskú školu, ktorá existovala až do 1681. Podľa historických správ vieme, že hrad v roku 1622 opustili a 1663 sa ho zmocnili Turci, ktorí ho opevnili a slúži im do 1668 ako pohraničná pevnosť. Od 1720 patril Erdódyovcom. S ich menom je spojená prestavba pôvodného hradu na barokový kaštieľ. Staršie budovy, konštrukcie a systém klenieb prispôsobili novému pôdorysnému riešeniu. Prestavbou vznikol dvojposchodový štvorkrídlový objekt okolo nepravidelného nádvoria so slávnostným schodišťom, vedúcim na chodbu obiehajúcu okolo väčšej časti nádvoria. Výrazným prvkom dispozície je kaplnka v severových. časti kaštieľa (stredná časť oltára - neskorogot. betlehem z 1490 je dnes v expozíciách stredovekého umenia SNG na Zvolenskom zámku). V blízkosti kaštieľa postavili v pôv. rozsiahlom angl. parku v 18. stor. Barokový záhradný pavilón a jazdiareň, 1802 empírové divadielko. Empírové reliéfy hudobných nástrojov v podstrešnej rímse divadielka sú od F. J. Prokopa, ktorý pracoval pre Erdódyovcov. Divadielko obnovili 1960-61.

Interiér:

V miestnostiach na prízemí sú hrebienkové klenby, valené klenby s lunetami a pruské klenby, dokumentujúce stredoveký a renesančný vzhľad interiérov 16. a 17. stor. Barokové úpravy sú najvýraznejšie najmä na vretenovitom schodišti, kaplnke a reprezentačných miestnostiach, pôvodne zariadených empírovým nábytkom. V miestnostiach sa zachovalo empírové obloženie stien, maľby a štuková výzdoba. Pôvodný nábytok a barokové pozlátené sane sú v zbierkach múzea na hrade Červený Kameň, obrazy sú v galérii na Bojnickom zámku. Interiér divadielka obnovili v pôvodnej podobe, na klenbe zreštaurované nástenné maľby.

Exteriér:

Monumentálna budova s rytmicky barokovo-klasicisticko členenými fasádami. Vstup podjazdom vedie na ústredné nádvorie, ktorého výrazným prvkom je valec schodišťa. Kaštieľ si napriek veľkej prestavbe na barokové reprezentačné sídlo zachoval podstatu stredovekého, renesančne rozšíreného hradu tak, ako ho postupne zväčšovali a prebudovávali. Systém mohutných oporných pilierov, ktorými zabezpečovali široké múry opevnenia nad strminami terénneho výbežku, je charakteristickým prvkom starších stavebných etáp. Empírové divadielko tvorí prevýšená obdĺžniková budova s dobovou fasádou. Pri obnove budovu divadielka spojili s jazdiarňou, ktorá tvorí dnes jeho šatňu a foyer.